Podľa Americkej onkologickej spoločnosti (American Cancer Society) je rakovina prsníka najčastejším nádorovým ochorením u žien v USA - predstavuje približne 30 % všetkých nových prípadov rakoviny u žien ročne, pričom sa očakáva, že v roku 2025 na ňu zomrie 42 170 žien.
Brazílski vedci zistili, že j ed škorpióna Brotheas amazonicus obsahuje molekulu, ktorá zabíja bunky rakoviny prsníka podobne ako chemoterapia, vyplýva z prelomovej štúdie brazílskych vedcov.
„Prostredníctvom bioprospekcie sa nám podarilo identifikovať molekulu v druhu tohto amazonského škorpióna, ktorá je podobná tej, ktorá sa nachádza v jedoch iných škorpiónov a ktorá pôsobí proti bunkám rakoviny prsníka,“ uviedla Eliane Candiani Arantesová, profesorka na univerzite v Sao Paule a koordinátorka projektu.
Daná molekula s názvom BamazScplp1 je typ peptidu - krátkeho reťazca aminokyselín - ktorý pri testovaní v laboratóriu preukázal vlastnosti bojujúce proti rakovine.
Pôsobí podobne ako paklitaxel, štandardný chemoterapeutický liek, a to tak, že v bunkách rakoviny prsníka vyvoláva nekrózu alebo nekontrolovanú bunkovú smrť.
Na rozdiel od niektorých iných procesov zabíjania buniek, ktoré sú regulované telom, nekróza spôsobuje, že r akovinové bunky prasknú a odumrú - taktika, ktorá bola pozorovaná aj u iných zlúčenín na báze jedu.
Čo je to biospekting?
Bioprospecting je proces hľadania užitočných látok v prírode, najmä v rastlinách, živočíchoch a mikroorganizmoch. V tomto prípade tím skúmal jed škorpióna na potenciálne bioaktívne molekuly - látky, ktoré priaznivo ovplyvňujú živé tkanivá, napríklad v boji proti infekciám alebo rakovine.
Premena jedu na liek - bez škorpiónov
Výskumníci nedoja škorpióny pre ich jed vo veľkom. Namiesto toho používajú proces nazývaný heterológna expresia, čo znamená vloženie génu, ktorý produkuje určitý proteín, do iného organizmu - často kvasiniek alebo baktérií - aby sa mohol vyrábať vo veľkých množstvách v laboratóriu.
"Tieto molekuly chceme získať aj prostredníctvom heterologickej expresie," povedala Arantesová s odkazom na BamazScplp1 a ďalšie sľubné zlúčeniny.
Jedným z takýchto hostiteľských organizmov je Pichia pastoris, druh kvasinky pôvodne izolovaný vo Francúzsku v roku 1950. Bežne sa používa v biotechnológiách na výrobu proteínov, ktoré by sa inak ťažko získavali prirodzenou cestou.
"Našou myšlienkou je teraz získať túto serínovú proteázu heterologickou expresiou [fragmentom alebo kompletným génom z hostiteľského organizmu, ktorý ju prirodzene nemá] v Pichia pastoris," dodala.
"Superlepidlo" vyrobené z hadieho jedu
Nie je to prvýkrát, čo sa brazílski výskumníci obrátili na jed v záujme medicínskych inovácií. V Centre pre štúdium jedov a jedovatých živočíchov (CEVAP) vedci vyvinuli patentovaný produkt s názvom fibrínový tmel - druh biologického lepidla vyrobeného kombináciou serinoproteinázy (enzýmu, ktorý sa nachádza v hadom jede) s kryoprecipitátom, zložkou získanou z krvi byvolov, hovädzieho dobytka alebo oviec, ktorá je bohatá na fibrinogén, bielkovinu nevyhnutnú na zrážanie krvi.
Po ich zmiešaní sa vytvorí fibrínová sieť, ktorá napodobňuje prirodzený proces hojenia v tele. Tento tmel bol skúmaný na použitie, ako je oprava nervov, liečba poranení kostí a dokonca pomáha obnoviť pohyb po poraneniach miechy. V súčasnosti sa nachádza v tretej fáze klinických skúšok, čo je posledná fáza pred tým, ako sa môže uvažovať o schválení lieku a jeho rozšírenom používaní.
"Tento rastový faktor podporuje tvorbu nových ciev. Ak ho skombinujeme s kolineínom-1, môžeme vytvoriť lepší fibrínový tmel v porovnaní s tým, ktorý sa vyvíja v CEVAP, s možnosťou rozšírenia priemyselného rozsahu, pretože ho možno získať heterológnou expresiou," povedala Arantesová.
Väčší tlak na biofarmaceutické inovácie
Všetky tieto práce sa vykonávajú v rámci Centra pre translačnú vedu a vývoj biofarmaceutík (CTS), programu zameraného na premenu biologických objavov na praktické liečebné postupy. CTS je súčasťou širšieho úsilia brazílskej verejnej nadácie FAPESP, ktorá financuje vedecký výskum.
Ich stratégia sa neobmedzuje len na jed škorpióna. Tím pracoval aj s proteínmi škorpióna, vrátane zlúčeniny nazývanej cholinín-1, a vyvíja ďalšiu bioaktívnu látku známu ako CdtVEGF, ktorá podporuje rast krvných ciev - potenciálne cenný nástroj pri regenerácii tkanív.
Čo bude nasledovať?
Objav BamazScplp1 je stále v počiatočnom štádiu. O výsledky sa podelili na vedeckej konferencii FAPESP Week France, ktorá sa konala od 10. do 12. júna v Toulouse v južnom Francúzsku. Zistenia však poukazujú na rastúci záujem o zlúčeniny na prírodnej báze a na to, ako by mohli fungovať popri tradičnej liečbe, ako je chemoterapia, alebo ju dokonca nahradiť.
Ak ďalšie testy potvrdia jej účinnosť a bezpečnosť, molekula zo škorpióna by sa jedného dňa mohla vyvinúť na nový druh lieku proti rakovine, ktorý by pacientom ponúkol viac možností a možno aj menej vedľajších účinkov.
Zdroj textu: NDTV, Health and Me, Phys.org, biologyinsights.com,
Autor: Ingrid Vrabcová
Šéfredaktorka spravodajského portálu Netky.sk. Venujem sa zahraničnému a domácemu spravodajstvu. Vyštudovala som tlmočníctvo – prekladateľstvo a germanistiku. Aktívne sa venujem prekladateľskej činnosti – anglický a nemecký jazyk. Ako redakčná manažérka, vedúca cudzojazyčná editorka, redaktorka a editorka zahraničného spravodajstva, prekladateľka a tlmočníčka som pôsobila v televízii, printových a elektronických médiách, cudzojazyčných vydavateľstvách a nakladateľstvách, ako aj spravodajských agentúrach. K mojim záľubám patrí cestovanie a dianie vo svete.