Dennodenne zaplavujú naše stoly a chladničky. Klobásy, párky, konzervy, polotovary, tavené syry, ale i proteínové tyčinky či sladené müsli. Všetky tieto produkty patria medzi ultraspracované potraviny, ktoré síce šetria čas, no neúprosne poškodzujú naše zdravie.
Nová globálna štúdia publikovaná v American Journal of Preventive Medicine odhaľuje znepokojujúce fakty. Konzumácia ultraspracovaných potravín každoročne prispieva k viac ako 124-tisícom predčasných úmrtí v USA. Čím väčší podiel týchto potravín v jedálničku, tým vyššie riziko predčasného úmrtia.
Autor štúdie Dr. Eduardo Augusto Fernandes Nilson pre portál Healthline zdôrazňuje, že ultraspracované potraviny „ovplyvňujú zdravie nielen prostredníctvom vysokého obsah sodíka, transmastných kyselín a cukru, ale aj v dôsledku samotného procesu ich priemyselnej úpravy a prítomnosti umelých prísad – farbív, aróm a emulgátorov“.
Každé zvýšenie podielu ultraspracovaných potravín v dennej energetickej spotrebe o 10 % vedie k nárastu rizika celkovej úmrtnosti o 2,7 %. Tento jav vedci sledovali na vzorke ôsmich krajín vrátane USA, Spojeného kráľovstva, Austrálie, Brazílie, Kanady, Čile, Kolumbie či Mexika.
Ako vznikajú ultraspracované potraviny
Ultraspracované potraviny vznikajú sériou zložitých priemyselných procesov, ktoré zásadne menia ich pôvodnú štruktúru. Medzi typické príklady patria balené sladkosti, slané snacky, mrazené hotové jedlá, sladké cereálie či sýtené nápoje. Výrobcovia ich cielene navrhujú tak, aby zaujali intenzívnou chuťou a predĺženou trvanlivosťou, avšak často na úkor nutričnej hodnoty.
World Cancer Research Fund upozorňuje na množstvo zdravotných rizík, ktoré súvisia s nadmerným príjmom ultraspracovaných potravín. Minimálne jedna rozsiahla analýza preukázala súvislosť medzi častou konzumáciou týchto potravín a vyšším rizikom vzniku rakoviny či chronických ochorení.
Výskumníci varujú, že práve charakteristické vlastnosti ultraspracovaných potravín, ako je kombinácia chemických prísad imitujúcich prirodzené chute a textúry, klamú naše zmysly a súčasne nadmerne zaťažujú organizmus.
Najnovšia štúdia spája konzumáciu týchto potravín s viac než tridsiatimi rôznymi zdravotnými problémami, vrátane obezity, cukrovky 2. typu, srdcovo-cievnych ochorení či depresií. V Spojených štátoch každoročne zomrie 124-tisíc ľudí v dôsledku nadmernej konzumácie týchto potravín.
Globálne dopady a cesta vpred
Hoci štúdia sledovala údaje z rokov 2010 až 2018, jej zistenia dnes rezonujú ešte silnejšie. Spotreba ultraspracovaných potravín totiž na celom svete neustále rastie. V Spojených štátoch tvoria tieto produkty približne 58 % denného energetického príjmu dospelých.
Odborníci preto apelujú na okamžité kroky. Zdôrazňujú potrebu vzdelávať spotrebiteľov, reformovať potravinársku politiku a prijať regulácie v oblasti reklamy na ultraspracované produkty.
„Riešenie epidémie ultraspracovaných potravín si vyžaduje rovnakú kombináciu verejno-zdravotných stratégií, akú sme úspešne využili pri kontrole fajčenia – varovania, dane, obmedzenia marketingu a podporu zdravších alternatív,“ uvádza nutričná epidemiologička Marion Nestle.
Jednotlivci môžu začať malými, no významnými krokmi, napr. výmenou balených snackov za čerstvé ovocie, odmietaním polotovarov či návratom k domácemu vareniu zo základných surovín.
Ako zdôrazňuje záverečná správa štúdie, obmedzenie konzumácie ultraspracovaných potravín nepredstavuje iba individuálnu voľbu, ale aj akt kolektívnej zodpovednosti s potenciálom zachrániť tisíce životov každý rok.
Miriam Sandtnerová