Rýchla urbanizácia a klimatické zmeny sa stali hlavným faktorom v náraste počtu uštipnutí škorpiónmi v brazílskych mestách, čo viedlo k vyhláseniu novej verejnej zdravotnej krízy, informoval portál The Guardian. Výskumníci zistili, že počet hlásených uštipnutí medzi rokmi 2014 a 2023 vzrástol o 155 %.
Rýchla urbanizácia a klimatické zmeny zvyšujú počet uštipnutí škorpiónmi
V štúdii zverejnenej v časopise Frontiers in Public Health sa uvádza, že do brazílskeho systému hlásenia chorôb bolo počas tohto obdobia nahlásených viac ako 1,1 milióna uštipnutí. Tento výrazný nárast je spojený s rýchlo rastúcimi mestami, ako sú favelas, ktoré charakterizuje vysoká hustota obyvateľstva a zlé odpadové hospodárstvo.
Aj keď mestské oblasti zasahujú do biotopov, kde škorpióny tradične žili, vytvárajú tiež nové prostredia, ktoré sú ideálne na ich prežitie a rozmnožovanie.
„Urbanizácia v Brazílii zásadne zmenila ekosystémy,“ vysvetľuje Manuela Berto Pucca, vedúca výskumu a docentka na Štátnej univerzite v São Paule. „Mestá neúmyselne poskytujú všetko, čo škorpióny potrebujú: množstvo úkrytov v stenách, kanáloch, sutinách a stavebnom odpade, stabilné teplo a spoľahlivý zdroj potravy v podobe švábov a iných mestských bezstavovcov.“
Tieto podmienky umožňujú škorpiónom prosperovať, najmä v kanalizáciách, ktoré poskytujú teplo počas celého roka, minimálnych predátorov a bohatý zdroj potravy. Niektoré druhy škorpiónov dokážu prežiť až 400 dní bez potravy a môžu sa rozmnožovať aj bez párenia, čo ich robí extrémne ťažko likvidovateľnými.
Škorpióny v mestských oblastiach: Vhodné prostredie pre prežitie a rozmnožovanie
K tomu, aby sa škorpióny cítili pohodlne, prispievajú aj stále teplejšie letá, obdobia silných dažďov a sucha. Tieto faktory sa zhodujú s prispôsobením škorpiónov teplým a vlhkým prostrediam.
Podľa predbežných údajov za rok 2024 bolo v Brazílii zaznamenaných takmer 200 000 uštipnutí a 133 úmrtí. Výskumníci odhadujú, že medzi rokmi 2025 a 2033 sa môže počet prípadov zvýšiť na viac ako 2 milióny. Výskumníci upozorňujú, že skutočný rozsah problému môže byť ešte vyšší, pretože mnoho ľudí sa rozhodne liečiť doma alebo sa liečbe úplne vyhýba.
„Pracovala som v oblastiach, kde je uštipnutie škorpiónom každodennou hrozbou, najmä v chudobných a preplnených oblastiach,“ uviedla Pucca. „Tieto čísla naznačujú, že problém bude v budúcnosti ešte väčší.“
Miera úmrtí na uštipnutie škorpiónom je podľa výskumu veľmi nízka – len 0,1 % prípadov vedie k smrti. Najviac ohrození sú však starší ľudia a deti. Zdraví jednotlivci sa obvykle úplne zotavia, ale môžu pociťovať bolesti, opuchy, začervenanie, brnenie, pálenie a nevoľnosť po niekoľko dní.
Prevencia a upozornenie: Ako minimalizovať riziko uštipnutia škorpiónom
Predchádzajúce štúdie ukázali, že biotopy škorpiónov v Brazílii sa stále rozširujú do mestských oblastí, najmä kvôli teplejšiemu a vlhkejšiemu podnebiu.
Okrem Brazílie, aj v ďalších latinskoamerických krajinách, ako sú Paraguaj, Bolívia, Mexiko, Guyana a Venezuela, sa pozoruje „zvlášť alarmujúci nárast škorpionizmu“, ktorý sa vyvinul do vážnej verejnej zdravotnej hrozby. V Európe existuje viac ako 35 pôvodných druhov škorpiónov, ale neexistuje dostatočný výskum o populačných trendoch týchto druhov.
Na prevenciu tejto hrozby je kľúčové udržiavať oblasti čisté, utesniť praskliny v stenách, používať sieťky na odtoky a pravidelne kontrolovať topánky, uteráky a oblečenie pred použitím. „ Škorpióny prosperujú v znečistených, vlhkých prostrediach,“ zdôraznila Pucca.
Dr. Manuela González-Suárez, ekológ na Reading University, ktorý sa na výskume nezúčastnil, reagovala na čísla: „Sú oveľa vyššie, než by som očakávala. Tento nárast je skutočne významný. “ Upozornila však, že väčšie povedomie o probléme môže viesť k častejšiemu hláseniu prípadov.
„Nemali by sme byť príliš znepokojení, “ dodala González-Suárez. „Mnoho ľudí, ktorí sú uštipnutí, nemá závažné alebo smrteľné reakcie. Úmrtnosť na uštipnutie škorpiónom je relatívne nízka, ak ju porovnáme napríklad s nehodami na cestách alebo násilnými trestnými činmi.“
Brazílsky zdravotnícky systém poskytuje bezplatnú liečbu pre uštipnutia škorpiónmi, pričom protijedy sú dostupné v niektorých nemocniciach a pohotovostných centrách. „Ak sa niekto stane obeťou uštipnutia, mal by okamžite navštíviť najbližšie zdravotnícke zariadenie, aby sa predišlo zhoršeniu príznakov,“ povedala profesorka Eliane Candiani Arantes z Univerzity v São Paule, ktorá sa podieľala na štúdii.
„Všetci ľudia sú zraniteľní, najmä deti, pretože aj jedno malé uštipnutie môže dieťa zabiť, “ varovala Arantes.
Prof. Nibedita Ray-Bennett, prezidentka siete Avoidable Deaths Network z Univerzity v Leicesteri, uviedla, že štúdia podčiarkuje „nevyhnutnú potrebu opatrení“.
„Škorpióny nie sú našimi nepriateľmi,“ uzavrela Pucca. „Ide o zvieratá, ktoré konajú defenzívne, nie ofenzívne. Sú súčasťou prírodného sveta a zohrávajú dôležitú ekologickú úlohu, od regulácie populácie škodcov až po udržiavanie biodiverzity.“
Katarína Blažková